Osady obce

Po ceste cez Vároš sa dostaneme do osady Bartkovci. Leží jeden kilometer na západ od centra a len sto metrov od cesty druhej triedy Vígľaš – Šuľa. Autobusy idúce týmto smerom zastavujú neďaleko nad osadou. Autobusová zastávka slúži aj cestujúcim z iných osád.

Ľapinova kúria

Názov osady je utvorený od priezviska Bartko. Pôvodne tu bol majer. Z Detvy pochádzajúci Bartko (Detvän) bol tu bírešom u zemanky Eližbet Mária Ľapin. Že jej hospodárstvo dobre spravoval, darovala mu čiastku z majetku. Jeho potomci tu bývajú i v súčasnosti. Osada má 41 obyvateľov (1980).

Pol kilometra severozápadne od osady Bartkovci nad kopcom Polom sa nachádza jedna z najmenších klokočských osád – Čelovci. V roku 1980 v nej žilo 19 obyvateľov.

Tereňovci

Ešte pred pár rokmi tu prevládalo priezvisko Tereň. Pôvodní obyvatelia sa sem prisťahovali zo Stožku z osady Čelovci. Podľa prisťahovalcov dostala meno i nová osada v Klokoči. Názov osady v Stožku pravdepodobne vznikol podľa toho, že obyvatelia tohto lazu sa zaoberali včelárením (v miestnom nárečí „čela“).

Čelovci ako jediná osada v Klokoči nemajú cestné spojenie s okolím. Vedú sem len neudržiavané poľné cesty alebo chodníčky. V blízkosti je autobusová zastávka Klokoč – Palčúrovci. Po zbehnutí chodníkom cez Polom sa dá na autobus nasadnúť i pri medokýši u Sliackych.

Osada Sliackovci sa tiahne popri ceste popod kopec Polom. Je to druhá najväčšia osada v Klokoči. Má 96 obyvateľov (1980). Najčastejšie priezviská sú tu Sliackovci (podľa ktorých dostala osada meno), ďalej Výbošťokovci a Gondovci. Osada vznikla blízko minerálneho prameňa. Pôvodne bola obývaná len jej horná časť. Dolný koniec osady bol postavený po druhej svetovej vojne.

Baňa na síru

V minulom storočí boli v blízkosti osady bane na síru. Aj železná ruda sa v Polome mala ťažiť. Neskoršie tu miestni obyvatelia otvorili baňu na piesok a štrk. Materiál z nej začali postupne voziť i ďalší záujemci. Výsledkom toho je veľmi zdevastovaná krajina. Spôsobené škody sú obrovské a nedajú sa už nahradiť.

Cestovný ruch

V osade, najmä v lete, je živý cestovný ruch. Návštevníci z blízkeho i ďalekého okolia sem chodia na dobrý medokýš z upraveného prameňa Polom. Niekedy svoj výlet využívajú i na krátky oddych. Očakáva sa, že návštevnosť tejto vzácnej lokality bude ďalej rásť, čo prinesie ďalšie znečisťovanie a ničenie ešte stále hodnotného prírodného prostredia.

Na východnom úbočí kopca Polom – pri ceste z osady Sliackovci smerom do centra obce – sa postupne rozrastá osada rodiny Ľuptákovcov-Miškovcov.

V roku 1980 mala osada už 28 obyvateľov, z toho 23 s priezviskom Ľupták. Zaujímavosťou vekového zloženia osady je, že od roku 1968 až do zrušenia miestnej školy v roku 1981 tu nebolo školopovinných detí.

Obyvatelia osady si v poslednej dobe vymohli, aby v osade pravidelne zastával autobus. Predtým im slúžili zastávky u Sliackych a na Laze, alebo požiadali vodiča autobusu, aby im „načierno“ zastavil.

Nad osadou bol v roku 1972 postavený amfiteáter pre mierové slávnosti.

Nad Miškovcami na vrchu Polom sa často konajú slávnosti pri táboráku, ba i tanečné zábavy.

Osadou Kapcovci niekedy viedla cesta od Sliackych do centra obce. Dnes je osada spojená dobrou asfaltovou cestou s dvorom JRD. Je jednou z najmenších osád. V roku 1980 mala 16 obyvateľov - s priezviskom Výbošťok 10 a s priezviskom Farbiak 6. Na autobus dochádzajú do dediny.

Obyvateľov tejto osady v poslednom období začali volať Zlazovci (sú z Lazu). V roku 1980 tu žilo 16 obyvateľov. Osada má autobusovú zastávku (s názvom Klokoč – Virodovci), ktorá slúži i pre susedné osady Kubovci a Virodovci.

Pod vrchom Horné Chvojno pri Trckovskom potoku leží najsevernejšia a najnižšie položená klokočská osada Kubovci. V roku 1980 mala 18 obyvateľov, väčšinou s priezviskom Ľupták (13).

V období dažďov osada bola ťažko prístupná, ale dnes sem vedie od Lazu asfaltová cesta.

Na blízkej lúke je klokočské ihrisko. Podpovrchová voda v tejto osade – podobne ako v osade Virodovci – je mineralizovaná.

Osada Virodovci má podobnú charakteristiku ako osada predchádzajúca. Je blízko Chvojna, leží pri Trckovskom potoku a asfaltka ju tiež spája s Lazom. Osada bola založená pravdepodobne v minulom storočí po komasácii pozemkov. Zo Stožku sa sem prisťahovali Vyletelovci a toto priezvisko tu prevláda aj dnes. V roku 1980 z dvadsiatich obyvateľov tejto osady 16 nosí priezvisko Vyletel.

Osada až do založenia JRD v Klokoči patrila Stožku. Pre lepšie spojenie a blízkosť centra sa vtedy obyvatelia Ľaukovej podobne ako aj Jašovci rozhodli pre administratívne pričlenenie ku Klokoču. Osada leží na novovybudovanej ceste (r. 1970), ktorá vedie z centra obce do Jašov. Je tu i autobusová zastávka. Na Ľaukovej v roku 1980 žilo 34 obyvateľov. Severovýchodne od osady sa v minulosti ťažila síra.

Na úpätí Ostrožiek sa nachádza ďalšia osada, ktorá v minulosti patrila do Stožku. Na starších mapách (špeciálkach) je vyznačená pod  názvom Konôpkovo. Osada Jašovci mala v roku 1980 56 obyvateľov. Do osady patria aj menšie lazy – samoty – Vrtíkovci, Koniarovci a Brdárovci.

Pokles počtu obyvateľstva

Počet obyvateľov u Jašov prudko klesá. Mladší ľudia sa čoraz častejšie sťahujú do blízkych dedín a miest. Deti z tejto osady ešte nedávno dochádzali do škôl v Stožku (po piatu triedu) a v Starej Hute (po deviatu triedu).

Po zavedení autobusovej linky začali všetci žiaci z osady navštevovať školu v Klokoči (1. až 5. ročník) a v Slatinských Lazoch (6. až 9. ročník). Pod osadou pri Jašovom potoku je výborný minerálny prameň (Jašova medokýš).

Roztrúsené domky v juhovýchodnej časti chotára Klokoča – poblíž hlavnej cesty z Vígľaša na Starú Hutu – tvoria najvyššie položenú a najodľahlejšiu osadu – Výbohovu Poľanu. Meno dostala od gazdu Výboha, ktorý sa sem presídlil už na začiatku 18.storočia z Vígľaša.

Stará rod Výbohovcov tu už zanikol. V osade prevládajú priezviská Ľupták (11), Svoreň (11) a Čierny (8). V roku 1980 mala osada 36 obyvateľov.

Pri osade Výbohova Poľana zastáva autobus, zastávka však slúži aj pre osadu Sliacka Poľana patriaca pod Starú Hutu (predtým pod Detvu a neskoršie pod Stožok). Pred pár rokmi zastávku využívali aj obyvatelia podhorských osád obce Stožok.

Školopovinné deti z Výbohovej Poľany, Sliackej Poľany a časti Stožku a Klokoča chodili do školy na Starú Hutu, teraz deti z Výbohovej Poľany na rozdiel od ostatných klokočských žiakov navštevujú školu vo Vígľaši.

Na Výbohovej Poľane pre jej zlé spojenie s centrom obce zostali súkromne hospodáriaci roľníci aj po založení JRD v Klokoči.

Zaniknuté osady

V minulosti bývali trvale obývané ešte dve podhorské samoty. V klokočskom chotári nad Palčúrovcami bola ešte nedávno obývaná lesnícka hájenka (Ciňovci).

Stopy po zaniknutej osade sú pod Obecnou horou na Sliackovom vrchu. Bývali tu Sliackovci pochádzajúci zo Sliackej Poľany, ktorí sa neskôr presťahovali pod Polom. Dnes už len terén a staré ovocné stromy dokladajú, že tu v nehostinnom prostredí žili ľudia.