Poloha obce

Územie Klokoča po stáročia bolo súčasťou Vígľašského panstva. Keď vígľašský zemepán Ladislav Čáky dovolil rozrastajúcemu sa poddanstvu v roku 1638 založiť Detvu odseknutím z očovského a slatinského chotára, vtedy sa od Veľkej Slatiny oddelili i ďalšie rozmáhajúce sa skupiny osád. Takto vznikla obec Klokoč, podobne Kalinka a pri sklárni Vígľašská Huta.

V roku 1926 sa chotár obce rozšíril prídelom z vígľašského štátneho veľkostatku a v päťdesiatych rokoch pribudli pozemky okolo osád Ľauková a Jašovci, ktoré predtým patrili Stožku. Celková výmera chotára Klokoča je 984 hektárov, zalesnené je 359 hektárov, poľnohospodári využívajú 577 hektárov, z toho 223 hektárov sú oráčiny.

 


Obec leží na severných stráňach vulkanického pohoria Javorie. Jej osady – lazy – zväčša sú pričupené na úpätí vrchov Vlčia jama a Ostrôžka, tie najnižšie položené zaberajú najjužnejší výbežok Slatinskej kotliny. Stred obce je na 19º 20´ 30“ v.z. dĺžky a 48º 30´ 15“ s.z. Šírky. Nadmorská výška chotára je v rozmedzí 405m a 930m nad morom. Centrum obce sa nachádza 530m nad morom. Územie Klokoča hraničí s obcami Vígľaš, Stožok, Stará Huta, Vígľašská Huta – Kalinka a Slatinské Lazy. Najbližšia železničná stanica vo Vígľaši je vzdialená 10km, okresné mesto Detva 18km a do bývalého okresného mesta Zvolen autobus prejde 24km.


Osady


Klokoč sa v minulosti stal súčasťou lazovitej oblasti tiahnúcej sa z Krupinskej planiny cez Javorie až pod Poľanu.

Obec tvorí dvanásť osád: Dedina, Bartkovci, Čelovci, Sliackovci, Miškovci, Kapcovci, Laz, Kubovci, Virodovci, Ľauková, Jašovci a Výbohova Poľana.

V centrálnej osade sú zariadenia celoobecného významu – obecný úrad, kultúrny dom, kino, ľudová knižnica, materská škola, požiarna zbrojnica, obchod, pohostinstvo, autobusová zastávka, kostol, zvonica a cintorín, neďaleko i hospodársky dvor s dielňou, kde sa vyrábajú reťaze. Bola tu i žandárska stanica sídlo polesia.

Najnižšie položená osada Sliackovci leží 430 m nad morom. Výbohova Poľana sa nachádza o rovných 300m vyššie.


{mosmap}